okruh severnou Indiou 16.2 -3.3. 2015

 

Jedného dňa mi volal Andrej, že sú lacné letenky do Indie, neváhal som a v momente som bol rozhodnutý, že ideme. Bohužiaľ letenky boli za pár minút vypredané a nestihli sme ich kúpiť. O týždeň mi volá zas, tento krát sme už úspešný. Vybavujeme víza , očkovania a odchádzame na výlet. Nevedel som čo som mal od Indie čakať a tak som bol plný očákávaní.

 

Day 1, NEW DELHI

 

Po prílete okolo polnoci rozmýšľame či ostaneme spať na letisku alebo ideme skúsiť náš hotel, keďže ubytovanie sme si bookli až na nasledujúcu noc.

Vychádzame pred letisko stým, že sa rozhodneme podľa ceny taxíka, čo bolo tri eura a tak neváhame . V duchu si vravím, že je to až príliš lacné pretože cesta k hotelu bola asi 40 minút a že niečo na nás chystajú.

Prvý kontakt s Indiou bol pomerne depresívny. Delhi zahalené v smogu, že viditeľnosť miestami bola len na pár metrov, schátrané ošarpané budovy , ľudia spiaci na chodníkoch , ulice prázdne, len kde tu akýsi zombík vynárajúci sa z hmly.

Pred hotelom prichádzame ku barikáde a tu sa začína zaujímavý príbeh našej prvej noci. Dozvedáme sa, že celá oblasť je zavretá pre akési protesty a taxikár nás berie do turistického infocentra, ktoré je niečo ako cestovky u nás. Chlapík nám vytočil náš hotel a z recepcie potvrdzujú, že je zavretý . Po pár dňoch zisťujeme, že pravdepodobne nevolal do hotela ale nejakému kolegovi z ich partie klamárov, pretože údajne takto zarábajú na turistoch, zastrašiť a „okradnúť“ . Odmieta nám pomôcť s internetom aby sme si bookli iné ubytovanie. Snaží sa nám nanútiť ich okruh Indiou za cenu 700e na tri dni a keď mu hovoríme, že máme 300 na dva týždne vysmial nás a vyhodil na ulicu. Odchádzame na letisko kde nás nechceli pustiť lebo sme nemali palubné lístky na posledný raňajší let a tak ostávame v New Delhi. Po ceste prichádzame do jedného hotela kde od nás chceli 100e na noc, neexistuje, a tak naťahujeme čas kým vyjde slnko a nebudeme sa báť vyjsť na ulicu. Hráme sa teda na blbečkov a desaťkrát sa pýtame aké miesta by sme mali vidieť. Po hodine ich prejde trpezlivosť a vyhadzujú nás. Ideme ďalej, náhodou natrafíme na ďaľšie turistické centrum kde prebieha to isté, my naťahujeme čas a on sa nám snaží nahovoriť ich výlety za nezmyselné peniaze. Pomaly však zisťujeme, že zrejme nebude iná možnosť dostať sa do Agry ako taxíkom kedže všetky vlaky boli beznádejné plné. Znova nás vyhadzujú a keď na nás vybehol chlapík so železnou tyčou a začal sa na nás oháňať , rozhodujeme sa, že taxík bude najlepšia možnosť. Nebolo to nič príjemné byť v tejto situácii a mať pri sebe všetky peniaze a foták keď sme nevedeli čo od nich môžem čakať.

Dávame taxikárovi 150e za cestu stým, že ešte Andreja okráda o 400 rupií. Na benzínke si na tajnáša fotím jeho ŠPZ ak by sa niečo prihodilo a čaká nás 3hodinová cesta. Predošlú noc sme spali na letisku, túto sme nespali nič, tak sme sa rozhodli, že po ceste sa budeme striedať na stráži aby nás neokradol. Striedali sme sa po polhodine spánku. Ráno prichádzame konečne do Agry, do hotela hneď vedľa Taj Mahalu.

 

Day 2, AGRA

 

Kúsok oddych a poobede smer Taj Mahal . Bolo tam obrovské kvantum turistov, poväčšine domácich a prvýkrát zažívame situáciu, že sa s nami miestni fotia. Nevieme prečo ale bavím sa na tom, že Andrej je asi pre nich príťažlivý svojim ruským vzhľadom. Odchádzali sme až pri západe slnka a vyberáme sa do bočných uličiek Agry, kde prvýkrát skúšame lokálne jedlo. Platíme v prepočte 80 centov a dostávame to čo budeme jesť najbližšie dva týždne. Placky čapaty, a tri rôzne omáčky s cícerom, s chilli a so syrom. Prechádzame sa ďalej uličkami a bol to taký prvý kontakt s miestnymi ľuďmi. Ulice plné smetí, ľudia na nás pozerajúci kto sme, čo sme, niektorí nám ukazujú aby sme sa vrátili , niektorí sa na nás usmievajú. Fotím si ulicu a keď sa otočím proti mne beží vyplašená krava, ledva sa stihnem uhnúť. Večer trávime v ďalšom turistickom centre s konečne príjemným chlapíkom, ktorý nám vysvetľuje prístup ľudí v Delhi aké s nimi majú turisti zlé skúsenosti a bookujeme spoje na nasledujúce dni.

Day 3, AGRA - JAIPUR

 

Ráno sme navštívili pevnosť Red Fort a následne sme nastúpili do autobusu na asi 7 hodinovú cestu do Jaipuru. Z hotela, ktorý sme bookli nám prišiel mail, že ak nám taxikári budú hovoriť o zavretom hoteli nemáme im veriť a dožadovať sa aby nás tam doviezli. Vraj tak zarábajú na turistoch keď si ich dosadzujú ku svojim kamarátom. V tej chvíli som si uvedomil ,že to číslo na ktoré sme volali v Delhi zďaleka nebol náš hotel.

Večer prichádzame na hotel a okrem recepčného nikto nevedel anglicky a tak zažívame dosť veľa smiešnych momentov pri snahe vysvetliť im, že nám nefunguje na izbe zámok a chceme vymeniť izbu.

Day 4, JAIPUR

 

Vyrážame do Pink city, rozhodli sme sa ísť pešo čo bol veľký zážitok no po cca 3km prechádzke v 30 stupňoch sme mali dosť a tak si objednávame cyklorikšu. Chlap nás viezol 4km v týchto horúčavách a v tej najväčšej premávke za 80 centov. Skoro zomrel no aj tak niekoľkokrát poďakoval. Títo ľudia sú väčšinou ako u nás bezdomovci, ktorý len tak prespávajú na uliciach na svojich rikšiach, a sú vďační za každý peniaz aby mohli prežiť. Vyrážame na Tiger Fort kde zažívam asi najkrajší zážitok z celej Indie. V uliciach počujete neustále trúbenie, krik a ďalšie rôzne zvuky pričom ulice sú pre európana fakt hlučné . Na pevnosť sa vychádzalo serpentínovým chodníkom a ako vychádzame vyššie otvára sa obrovská panoráma mesta Jaipur. Súčasne ruch z ulíc zaniká a čím vyššie vystupujeme tým viac začína prenikať kapela ktorá niekde v meste hrala až na samom vrchole bolo počuť len ju. Bol to krásny moment ako zrazu všetok ten ruch utíchol a počuli sme len kapelu s výhľadom na nekončiace sa domy...

Po ceste dole sme dostali na rikši defekt, samozrejme šofér nemal kľúč. Polhodinu nás presviedča, že to zvládne no napokon nás dole berie ten najväčší blázon akého som v celej Indii zažil. Celú cestu bol úplne niekde inde, pokrikoval po slonoch a najväčšiu radosť mal z toho keď sa rútil na ľudí a meter pred nimi prudko otočil rikšu aby ich nezrazil, pričom si spieval skladbu Bad boy. Čerešnička bola keď sa pred kinom kde sme mali namierené vyrútil do 4-prúdovej premávky a vyrezal v nej taký oblúk, že rikšu postavil na dve kolesá. Úplná paráda! Dohadujeme sa sním na cestu aj na nasledujúci deň.

Prichádzame do kina, ktoré bolo fakt krásne , začína film a bol to taký indický remake filmu Drive. Trval tri hodiny ale príjemne prekvapil aj keď sme nerozumeli ani slovo. Najväčší zážitok bol ten rozdiel kultúr. Kým u nás sa niekto v kine ledva zasmeje, v Indii preplnené kino pri každej scéne kričalo, pískalo, až mi to miestami pripadalo ako niekde v krčme, no doslova sa na filme zabávali. Najväčší asi polminutový aplauz zaznel keď si herečka vyzliekla nohavice. Teraz už rozumiem niektorým bollywoodskym banálnym scénam vo filme, ktoré sú pre nás nepochopiteľné, no presne stavané na tieto situácie a ich zmysel chápania filmu.

Večer pred hotelom chalani z hotela hrali kriket a túto príležitosť sme si nemohli nechať ujsť. Vysvetľujú nám pravidlá aby sme ich nakoniec chladnokrvne porazili. Môžem s kľudným svedomím prehlásiť, že s Andrejom sme pravdepodobne najlepší hráči kriketu na Slovensku! :D

Day 5, JAIPUR

 

Ráno pre nás Bad boy neprišiel, asi ho zatkli alebo sa niekde zabil. Berieme iného rikšiaka a vyrážame smer Ambert Fort. Hore nás vyviezli slony, no ešte predtým v rade som zjednal Inda predávajúceho drevené sošky, že mu hádam až do plaču bolo. Kúpil som 5ks za 500 rupií (7e), pôvodne navrhol cenu dve za 50 dolárov (2500 rupií). Jazda na slonovi bola fajn no na moje prekvapenie nebol mäkučký ako som očakával ale drapľavý, predstavoval som si ho inak ! :D .

Prechádzame na druhú stranu mesta a stúpame do Monkey Temple, kde spolu nažívali opice, prasatá, kravy a milión baktérií. Hore sme mali duchovný obrad. Ďalej vyrážame pred Water Palace kde si konečne dávame kus oddych a po chvíli bolo pri nás asi 20 miestnych detí, ktoré nám predvádzajú ich schopnosti a hovoria o svojich snoch. V Indii do miest turisti nechodia, preto bol pre miestnych obrovský zážitok keď videli bielych a všetci sa s nami chceli fotiť a rozprávať aj keď nevedeli anglicky. Po ceste domov sme sa v pouličnom stánku najedli za 30 centov a kúpili si „žuvačky “ čo chutili ako prací prášok. Neviem síce ako chutí, ale ak som si niekedy predstavoval jeho chuť bolo by to presne toto.

 

Day 6, JAIPUR

 

Pobalili sme sa a vysťahovali. Na recepcii sme zistili, že náš vlak ide až nasledujúci deň a že hotel máme tiež zaplatený na ďalšiu noc, vraciame sa späť ubytovať. Rozhodli sme sa, že si dáme oddych a šli sme do parku. Fotilo sa s nami asi 10 ľudí, dokonca si ma fotil chlap so svojou malou dcérou stým, že ju mám objať a potriasť rukou. Čo bolo dôležité pre ďalší pobyt v Indii bol náš obed. Jednu zmes korenia dávajú naozaj všade. Do chipsov, na vajíčka, na každé jedlo, na zeleninu a dokonca nám to dali do limonády. Kebyže to nevidím piť miestnych, myslím si, že si z nás nepekne robia srandu. Andrej to nezvládol, ja som svoju vypil ale od tohto momentu som toto korenie už nemohol ani cítiť. Odchádzame a po ceste sme našli obrovské ihrisko kde hralo kriket asi tak 300 Indov rozdelených asi do 20.zápasov. Keď sme sa priblížili, všetky zápasy sa prerušili a všetci sa klasicky s nami chceli fotiť. Vybavili sme si povinnosti najlepších slovenských hráčov kriketu a zahrali sme si chvíľu s nimi. Neviem kto mal z toho väčší zážitok, či mi alebo oni. Pri našom odchode stretneme reportéra z telky. Údajne sa v tej dobe hrali majstrovstvá sveta v krikete a India porazila Afriku čo bola pre nich veľká udalosť. Tak nás s kamošmi potočili a zrazu sme boli v indických správach ! :D

           

Cestou na hotel sme si zobrali cyklorišiaka, ktorého sme posadili dozadu a šoférovali sme tento krát my, bol to preňho veľký zážitok, pre nás taktiež. Vôbec to nie je jednoduché a par krát sme sa ocitli v jarku.

Večer sme strávili na streche hotela pri západe slnka a keď sme sa rozhodli spať zazvonil z recepcie telefón nech ideme hrať kriket. Váhali sme lebo predsa to bolo na amatérskej úrovni pred hotelom a my sme už predsa boli v telke..:D Nakoniec sme ich zas porazili a šli sme spať.

 

Day 7, JAIPUR - CHANDIGARH

 

Dnes sa nám na druhý pokus podarilo od ubytovať, no predtým nám chalani z hotela ešte dali lekciu indickej kuchyne, pozobkali sme všetko čo tam mali a naučil som sa variť moje obľúbené indické jedlo mutter bjuhni.

Po príchode do vlaku sme prísediacich ponúkli keksami no odmietli. My sme však nezaváhali a večer keď nás ponúkli jedlom čo mali pobalené všetko sme pojedli. Bol to veľmi príjemný moment keď do nás tlačili všetko čo mali nabalené a mali sme napokon asi tri chody jedla. Vedľa si zas ženy spievali piesne. V noci sme sa spať báli kvôli veciam a tak sme sa opäť striedali so spánkom a hliadkou. Počas cesty ma zaujal jeden pohľad na stanici kde sme stáli. Pršalo a asi 50 Indov bolo spiacich natlačených pod maličkou strieškou aby na nich nepršalo.

     

Day 8, CHANDIGARH

 

Dospávame zameškané a na obed sa po prvýkrát dostávame v Indii k mäsu. Konečne sýty sme vyrazili do vedľajšieho shoping mallu kde bolo dokopy asi 10 ľudí. Kúpili sme Capri sonne ,20 kusov a nejaké ovocie za 2,5e a rozdávali žobrajúcim deťom po ceste do hotela. V celom meste dokonca aj v hoteli na nás znova podivne pozerajú ako keby sme na hoteli boli vôbec prví biely. Dokonca poslík Manu si nás fotí lebo nás chce ukázať frajerke. Večer sme kúpili lístky na všetky vlaky až do konca pobytu. Prekvapil ma mimoriadne milý recepčný, ktorý nám vybavil chlapíka, ktorý nám nakúpil lístky a ďalšieho, ktorý nás po indicky v trojici na motorke za ním odviezol , dokonca odmietol za cestu peniaze.

 

Day 9, CHANDIGARH – HARIDWAR

 

Ráno okolo štvrtej nám zvoní telefón. Bol to Manu, že či nám môže doniesť raňajky. V skorých ranných hodinách opúšťame hotel, nasadáme na vlak a po 7.hodinách prichádzame do Haridwaru. Na stanici nás víta súboj dvoch opičích gangov a jedného neutrálneho prasaťa. Všade hluk a utekajúci ľudia, celkom sranda a tak chvíľu povzbudzujeme svojich favoritov.

Mesto dýcha náboženstvom a všade navôkol sú náboženské symboly, oltáriky, a sochy bohov. Ubytovali sme sa a vybrali sa najesť do mesta. Vykročili sme smer Ganga, no po 10.metroch bol našej cesty koniec. Odchytil nás indický Schwarzenegger a vtiahol na nejakú oslavu kde nás ponúkli asi desiatimi národnými jedlami. Zoznámil nás s organizátormi, ktorý sa s nami samozrejme všetci pofotili a pozvali na večernú slávnosť. Zatiaľ sme sa šli pozrieť na Gangu. V diaľke sme zbadali obrovský zástup ľudí s kapelou tak sme sa tam išli pozrieť. Po ceste sme našli peknú zátoku kde voda vyzerala vďaka pieskovcovému podložiu pomerne čisto a tak si vravíme, že po ceste naspäť sa tam musíme okúpať. Prichádzame ku davu ľudí a netušíme čo sa deje, po pár minútach sa dozvedáme, že sa jedná o pohreb. Nebohého hodili v pozbíjanej drevenej klietke naplnenej kameňmi a kvetmi do vody. Čakal som, že bude aspoň chvíľu plávať no klesol ku dnu pol metra od brehu a tak bolo po našom kúpaní v Gange. Večer sa dozvedáme, že jeho telo zjedia ryby a takýto tradičný obrad robí už len veľmi málo ľudí. Samotný pohreb mal silnú atmosféru. Pred hodením nebožtíka do vody sa dvihol vietor a do toho bolo počuť náreky a modlitby asi 200 ľudí.

Vraciame sa a prichádzame na oslavu, hneď po príchode nás ovešali kvetmi, predstavili sponzorom podujatia alebo aspoň tak som to pochopil. Znova sa všetci s nami fotili, ale tým myslím, že všetci! Mladí, starí, deti, babky.. Dokonca ma vyfotili s akýmisi bohmi pričom jeden vyzeral ako Mikuláš a druhý ako Fred Flinstone (až na druhý deň zisťujem, že Fred bol Shiva a Mikuláš netuším doteraz kto bol). Bolo to smiešne lebo ľudia sa k nim chovali ako ku pápežovi , kľakali si pred nimi , bozkávali im ruky a oni sa pritom fotili so mnou. No nič, znova sme sa niekoľkokrát najedli, dokonca tam bol ešte švajčiarsky pár, ktorý tiež netušil čo sa to tam vlastne deje. Začínali sme mať strach, že nás chcú obetovať alebo čo. To je tak keď je k vám niekto milý, hneď máte podozrenie, že niečo od vás chce, že....

Večer sme šli na pútnicke miesto na Gange, kde sme si aspoň omočili nohy a užívali atmosféru. Po ceste domov sme zobrali cyklorikšu a znova sme ho vyvážali my. Pre tohto to bol ešte silnejší zážitok ako pre toho pred tým, asi aj preto, že sa už nemusel báť, že mu rozbijeme rikšu keďže sme to už dokázali lepšie šoférovať. Celú cestu sa smial a na konci nám podal ruku a poďakoval asi tak 20 krát.

 

Day 10, HARIDWAR

 

Pred východom slnka sme prišli na Gangu. Ešte pred jeho východom prebehol obrad ohňom pričom si Andrej celý čas popíjal miestne mlieko. Celý čas mu v očiach bolo vidno strach, ktorý pri jeho pití zažíval a nakoniec ho dopiť psychicky nezvládol. Pustili sme si na vodu kvetné loďky a kus vody som si zobral v nádobe domov.

Pred obedom sme vyrazili do Rishikeshu kde sme si požičali scooter. Bolo to celkom zábavné lebo som to šoféroval prvýkrát a nemal som tam ani vodičák. Po ceste sme sa zastavili pri Gange. Indovia sa strašne radi fotia, sú nadšený z tej možnosti niečo odfotiť. Prišla za mnou rodina či by som ich odfotil, nevedeli anglicky tak sme sa dorozumievali asi len úsmevmi, takže som z počiatku nevedel čo chcú. Nechceli fotku nikde poslať, najviac ich potešilo keď sa mali možnosť vidieť sa na fotografii. V Rishikeshi zrazu bolo strašne veľa bielych. Keď sme videli prvého druhého, ešte sme im kývali ale zrazu celé mesto biele. Je to mesto kde turisti chodia na kurzy jogy, meditovania ,varenia a indickej kultúry čiže to tam bolo veľmi preľudnené a poeuropštené no i tak veľmi pekné. Po ceste nazad bolo veľmi zábavné na scootri kľučkovat pomedzi opice sediace na ceste.

 

Day 11, HARIDWAR - KALKA

 

Ráno sme dlhšie poležali na hoteli pred ďalším cestovným dňom. Objednali sme si raňajky, respektíve len džem keďže chalan to dokázal splniť až na druhý krát, vlastne tretí. Následne sa nás snažil vyhodiť nie len od raňajok ale aj z izby. Skúsil to raz, dvakrát a domnievam sa, že aj tretí ale to si nie som istý lebo som sedel na záchode a počul už len Andrejov krik. Išli sme na obed, dobre sme sa pred cestou najedli čínskych rezancov a zeleniny za malo peňazí. Andrej zisťuje aký syr to má v jedle načo ho chlapík berie do ruky a vraví, že je to paneer. Andrej nevie čo je paneer a tak ho znova bere Andrejovi z taniera, rozpoľuje a vysvetľuje čo je to zač. Čakal som, že na záver si ho strčí do úst ale predsa sa ukázal ako milý slušný Ind a tak ho opätovne vracia ochytaný dotrhaný Andrejovi do taniera. Presúvame sa vlakom do Ambaly kde nám cestu spríjemnili dvaja bradatí shemalei pýtajúci peniaze. V Ambale sme mali dvojhodinovú siestu, tak využívame čas a pred stanicou si dávame chleba s džemom. Andrej sa rozčuľuje, že kŕmim psov, no ja sa teším, že mám strážneho psa. Strážil až do chvíle kým k nemu neprišiel lokál a s úsmevom na tvári mu nedal facku po temene. Vedľa sa prebúdza spiaci bezdák, ktorý príde na kus slova no našu nenačatú konverzáciu zráža obuškom na zem policajt. Znova sme v meste kde pravdepodobne netušia, že existujú aj biely. Nastupujeme na luxusnejší vláčik podobný našim IC a po usadení nám donesú čaj, Andrej si ho priamo pred stewardom vylieva celý do rozkroku. Nebolo to až také smiešne ako sa zdalo lebo čaj nebol až taký horúci ako mohol byt :(. Andrej ešte vybavil od manažéra vlaku toasty, ako sme však neskôr zistili, nemal to robiť. Večer sme dorazili na hotel kde máme zas skvelého ochotného recepčného, ktorý nám na izbu doniesol rooter a deku máme tiež najkrajšiu v celej Kalke.

 

Day 12, KALKA-SHIMLA

 

V noci sa budím nato, že mi je zima, Andrej mi berie homodeku a tak sa zakrývam mikinou a uterákom. Zisťujem, že mi nie je len zima ale je mi navyše aj zle, snažím sa zaspať ale stále myslím nato  ktorým otvorom to zo mňa pôjde. Vravím si, že budem bojovať a vyberám horec. Riadim sa heslom čím viac lieku tým rýchlejšie sa vyrieši problém, nemal som pravdu a ráno grciam ako pán. Celý deň som zničený , ledva sa hýbem a rozprávať sa mi nedá. Andrej ma obsluhuje ako taká šumná frajerôčka. Cesta do Shimly bola vcelku šialená na môj zdravotný stav a bol som nesmierne rád keď sme dorazili do cieľa. Asi 6 hodinová cesta v autobuse serpentínami na okraji Himalájí s indickým štýlom jazdenia nad obrovskými priekopami dali zabrať. Poobede som dal šlofíka a nazbieral energiu na prechádzku po Shimle kde sme fotili západ slnka a prechod do noci. 

 

Day 13, SHIMLA - CHANDIGARH

 

Opúšťame Shimlu a v duchu spomínam ako mi pred týždňom bolo príjemne v 30 stupňových horúčavách. Prichádzame na malú staničku, nakúpime milióny keksov na cestu a nasadáme. Upratovačka zametajúca stanicu  pozametá celé nástupište a všetko zhrnie na koľaje. Nevadí, že koše sú na každom stĺpe. Hlavná vec, že mesto bojuje proti fajčeniu a všade boli tabule, smeti očividne neprekážajú. Cesta je fakt pekná, serpentíny , hlboké údolia a veľa tunelov, údajne až 107 na celej trase. V polovici cesty začína pršať a vlak zastavuje. Vykláňam sa z okna a cez koľaje vidím padnutý strom. Idem si to vyfotiť no kým tam prídem na mieste je už 20 Indov a rozmýšľajú ako idú strom odstrániť. Už vidím ako by reagovali ľudia na Slovensku a radšej by tri hodiny sedeli vo vlaku a čakali kým strom príde niekto odpratať. Tu sa to navyše odohráva ešte v silnom lejaku a po polhodine je všetko odpratané a nasadáme späť do vlaku. Všetci premočení ale obohatení o ďalší zážitok. V Kalke nasadáme do preplneného autobusu a do Chandigarhu prichádzame v silnej búrke a vetre. Všade je niekoľko cm vrstva blata, všade sa valí voda v ktorej plávajú smeti. Do toho silný vietor. Nasadáme na rikšu no chalan vôbec netuší kde je náš hotel. Po blúdení nakoniec prichádzame pred hotel a na naše prekvapenie sa ocitáme len na druhej strane cesty od miesta kde sme do rikše nasadali . Dobre. Prehodili nás do ďalšieho hotela a tak sa vraciame späť do lejaku. Konečne prichádzame na hotel, ešte raz vymeníme izbu a konečne si môžeme ľahnúť. Požičali nám kanvicu takže večeru sme si dali ako páni a konečne sme minuli zásoby, ktoré sme celé dva týždne prenášali. Bravčový guláš,  polievka, krupica a spať . 

 

Day 14, CHANDIGARH

 

Celú noc husto lialo a myslel som, že hotel bude ráno úplne zatopenýpretože po celú noc po hoteli behali chlapi a stále s niečím trieskali. Bol však len miestami zaplavený. Stále leje a tak sa ideme prejsť len do okolia kde dáme obed a kupujem bollywoodske filmy za euro. Samozrejme, že sú len napálené ale je tam aj Babladur na ktorom sme boli v kine. Poobede ideme na letisko a chlap ide zas ako blázon takže nakoniec aj odrazí v križovatke spätné zrkadlo. Teraz už úplne chápeme prečo ich všetci majú celý čas sklopené . Prvý let som konečne sedel pri okne no nebol som z toho nakoniec rád. Vedľa nás bola búrka a nebolo mi všetko jedno keď zrazu otočil lietadlo priamo do búrky no nejakým spôsobom sme sa preštrikovali pomedzi blesky. V Delhi sme mali 7 hodinový prestup, ktorý sme už radšej strávili na letisku a potom sme už konečne cez Mníchov dorazili domov. 

 

Táto krajina ma nesmierne zaujala, no čo bolo zaujímavé veľa vecí mi dochádzalo až po návrate domov keď som to v pokoji vstrebal. India má čo ukázať. Desiatky príbehov v každom momente všade vôkol vás a bieda dýchajúca na každom kroku. Snáď len vo väčších mestách boli ľudia „nakazený “ západom. Medzi chudobnými neskutočná pokora pričom im neostáva nič viac ako viera. Sú tu obrovské kontrasty hladujúcich ľudí a osláv konajúcich sa každý deň na uliciach. Nie je to príjemné vidieť ľudí v obrovských skupinách spať na uliciach, zmrzačené a fetujúce deti . Prekvapila ma ich tolerancia, moslimovia hrajúci sa s hinduistami, bolo vidno, že ich najväčšia hodnota je priateľstvo. Dokonca po prvotných obavách z týchto ľudí som sa aj v tom napohľad nepríjemnom prostredí cítil bezpečnejšie ako u nás. Tento národ je však veľmi smutný, utrápený, ľudia za mnou chodili nech ich odfotím no okrem troch detí sa asi nik neusmial, tak isto na ulici neuvidíte vysmiateho človeka. Máme na rozdiel od nich neskutočné možností no náš problém je, že si nedokážeme uvedomiť to štastie čo prežívame.

Viac fotiek nájdete vo fotogalérií/travel.